Kel kazinha na kel ladera Na mei di sol i ventania Éra un palós di pédra i kal Konstruídu na mei di luta N ta lenbrá surrizu di nha pai, enbóra kansóde Se alegria d'oiá nos flisidade dezabrotxá Kel kazinha na kel ladera Éra un mundu maravilhoze Inda N ta lenbra nos brinkadera Nos iluzau, nos sóin kalóde I na kansau de nos dezejus Speransa no tinha di konxe mundu Pa disfrutá se dose i se margos, tude se rikesa I voltá un dia pa sinplisidadi di nos kazinha Nha kazinha aoje ta-m ben lonje Kel txalutera na se kintal Éra un florésta pa aventura Na sinéma de nos fantazias Nos éra sporte kóntra bandide Na óra minguóde, no tava diskansa La na sónbra di se inpéna No tava uví jente grande ta konversá, ta ralenbrá Ta partilha tude ses rekordasan, ses musidade Nha kazinha aoje ta-m ben lonje Li na sidade d'aranha-séu Vida levo-m pa ote ladera Mas agreste, sen mute dusura Kel txalutera oje já vra lénha Tude já mudá, fká so lenbransa Na mei dun mar de fmasa i kazaróna Nha kazinha N perdê Na kel ladera surjí un nove sidade I ondê nha kazinha? Ó, nha kazinha, ondê ke bo ta? Pa nha kazinha já N kre voltá Ó, nha kazinha, ondê ke bo ta? Pa nha kazinha já N kre voltá Ondê nha kazinha? Ondê nha kazinha? Ondê nha kazinha? Ondê nha kazinha?